Významnú inováciu na ceste k rýchlejšej plnohodnotnejšej elektronickej výmene kmeňových dát tovaru [...]
USA, štát Ohio, mesto Troy; 26. júna 1974, 08.01. Pokladníčka Sharon Buchananová skenuje na pokladni prvýkrát v histórii v ostrej prevádzke štandardný čiarový kód na obale produktu. Jednoduchý čin zmenil maloobchodný svet. Tušila pani Sharon v tej chvíli, že o 40 rokov neskôr sa bude tento úkon sprevádzaný charakteristickým pípnutím vykonávať 5 miliárdkrát denne, vo viac než 150 krajinách sveta?
Na konci 60. rokov zástupcovia amerických reťazcov bili na poplach. Náklady na pracovné sily (z väčšiny generované pracovníkmi v pokladničných zónach) činili 2/3 všetkých nákladov a dvakrát prevyšovali výdaje za tovar od dodávateľov. Systém manuálneho odbavovania položiek na kasách bol ďalej neudržateľný. Obchodné reťazce v USA volali po hľadaní riešenia na kódovanie výrobkov a možnosť ich automatického dekódovania na pokladniach. Výzvu vypočulo niekoľko technologických firiem. V jednej z nich prebehol nasledujúci rozhovor.
1969, vývojové stredisko IBM, Raleigh, Severná Karolína
„Paul, to nikdy nebude fungovať. Hovoríš, že vytlačíš tieto čiary na etiketu. Čiarový kód nalepíš na škatuľku cigariet. Prejdeš etiketou s kódom pozdĺž tohto otvoru, ručne, premenlivou rýchlosťou. Až na pätnástich pokladniach naraz! Počítačový systém obchodu ti potom automaticky dohľadá cenu, vytlačíš ju; to všetko stihneš tak rýchlo, že zákazníka neotrávi čakanie a neodíde z obchodu. A chceš odo mňa peniaze na vývoj zariadenia, ktoré to všetko dokáže?,“ zdvihol obočie Bob Evans. Ale svojmu kolegovi, Paulovi McEnroemu, veril: „OK. Dávam ti rok. Ale ak tá vec nebude fungovať, môžeš si hľadať iné miesto!“
Paul McEnroe si „flek“ udržal. Spoločnosť IBM sa zapojila do súťaže o vytvorenie automaticky dekódovateľného symbolu nesúceho numerický formát na identifikáciu produktov, definovaný združením amerických maloobchodných spoločností Uniform Grocery Product Code Council v roku 1970. V tíme IBM pracoval aj vynálezca prvého čiarového kódu Norman Joseph Woodland. Absolvent Drexelovho inštitútu hľadal na popud majiteľa lokálnej maloobchodnej siete riešenie automatického značenia tovaru už v roku 1952. Spolu so spolužiakom Bernardom Silverom patentoval „metódu a zariadenie na klasifikáciu položiek na báze svetelnej odozvy na súbor čiar“ (najstarší čiarový kód, tzv. býčie oko, mal formu sústredných kružníc).
Výsledkom práce tímu IBM bol bezmála dvadsať rokov od vynálezu „býčieho oka“ návrh symbolu UPC (Universal Product Code). Lineárny čiarový kód UPC v roku 1973 vybrali lídri priemyslu v USA za jednotný štandard na identifikáciu výrobkov. Prvým výrobkom s čiarovým kódom UPC, automaticky dekódovaným na pokladni bol multipack žuvačiek Wrigley
Pred 40 rokmi začala revolúcia, ktorá prevrátila svet maloobchodu naruby. Zavedenie systému automatickej identifikácie pomocou štandardného čiarového kódu umožnilo okamžité bezchybné zadávanie cien, ktoré sa do vtedy nezaobišlo bez náročného dávania cenoviek na každý výrobok a ich zdĺhavého označovania pokladníkmi. Automatická identifikácia na základe symbolov UPC a ich neskoršieho európskeho príbuzného EAN (1977) položila základ pre ďalšie systémy, ktoré napomohli rozvoju medzinárodného obchodu a významnému zvýšeniu efektivity dodávateľských reťazcov. Označovanie obchodných a logistických jednotiek umožnilo komputerizáciu skladového hospodárstva, zavedenie elektronickej výmeny dát medzi obchodnými partnermi (EDI), vytvorenie systémov na predikciu dopytu, či riešenia na automatickú vysledovateľnosť tovaru. Čiarové kódy dnes pomáhajú k efektívnej príprave promoakcií, nové, priestorovo menej náročné nosiče s väčšou dátovou kapacitou určené pre platobné terminály, GS1 GataBar, môžu okrem unikátneho čísla obchodnej položky niesť ďalšie informácie, ako napr. odporúčaný dátum spotreby. Najnovším trendom je poskytovanie rozšírených produktových informácií priamo konečnému spotrebiteľovi, vybavenému telefónom s čítačkou dvojrozmerných symbolov (GS1 DataMatrix, GS1 QR Code).
Zatiaľ čo na označenie balíčka cigariet v laboratóriu IBM musela byť vytlačená samolepka s čiarovým kódom, dnešné technológie umožňujú tlač kódov priamo na obaly akéhokoľvek výrobku. Na počiatku bolo métou vývojárov simultánne skenovanie čiarových kódov na pätnástich pokladniach. Dnes nájdeme supermarkety až s dvesto pokladničnými skenermi, cez ktoré prechádza viac než 3000 produktov za minútu. Úspory, ktoré čiarové kódy v maloobchode prinášajú, sú impozantné. Napr. vo Francúzsku sa vďaka využívaniu čiarových kódov GS1 každoročne ušetrí okolo 11 mld. eur. Obdobný efekt čiarové kódy priniesli aj mimo retail. Využívajú sa v priemysle, v poľnohospodárstve, v zdravotníctve. Ich doménou však zostáva obchod: pomocou čiarových kódov je denne celosvetovo realizovaných až 5 miliárd transakcií! Po štyridsiatich rokoch je využívanie čiarových kódov rozšírené vo viac než 110 krajinách. Čiarové kódy GS1 označujú viac než 50 miliónov rôznych výrobkov, dodávaných viac než miliónom firiem z celej planéty; načítané sú denne vo viac než 500 000 maloobchodných predajniach všetkých formátov.
Od konca 70. rokov tuzemské podniky zahraničného obchodu stále častejšie narážali na požiadavku západných odberateľov značiť exportovaný tovar čiarovými kódmi. V roku 1979 riaditeľ exportu n.p. Čokoládovne Jaroslav Camplík (od r. 1994 prezident EAN Česká republika) priviezol z Veľkej Británie od zákazníka Tesco Stores čiarový kód EAN. Čiarové kódy EAN na čs. výrobkoch boli najprv vyrábané v zahraničí a niesli národné prefixy odberateľských krajín.
Československo sa stalo 19. členom EAN už v roku 1983. Roku 1985 realizovalo pilotný projekt obchodného domu s aplikáciou čiarových kódov, ktorý sa mal stať vzorom pre ostatné štáty RVHP – v pražskom Dome elegancie sa tak s čiarovými kódmi EAN prvýkrát stretli bežní zákazníci. ČSSR bola taktiež zodpovedná za prípravu záväzných noriem upravujúcich oblasť čiarových kódov, a to opäť pre celú RVHP. Tiež bola prvým socialistickým štátom, ktorý disponoval zariadením na prípravu tlačových predlôh pre čiarové kódy a bol tak plne sebestačný pri ich výrobe.
V roku 1994 došlo k založeniu EAN Česká republika a EAN Slovakia. S obchodnými reťazcami do českého maloobchodu prišli informačné technológie, pokladničné skenery, automatický zber dát i EDI. Združenie EAN Česká republika (od r. 2005 GS1 Czech Republic) registrovalo každoročne tisíce nových užívateľov.
Zdroj: GS1
Potrebujete poradiť s riešením pre vašu firmu?